Trápi vás bolesť chrbtice, karpálny tunel alebo brnenie končatín?
Bolesť chrbtice počas života postihne zhruba 80 % ľudí, pričom u 10 % z nich sa bolesti vyvinú do chronickej podoby. Najčastejšou príčinou bývajú poškodené nervy.
Príčiny bolesti
Čo spôsobuje bolesti?
Naše telo prechádza sieťou nervov: takzvaný periférny nervový systém. Nervové vlákna prenášajú vnemy z vonkajšieho prostredia do centrálneho nervového systému. Vďaka nim teda cítime bolesť. Opačným smerom vedú nervové vlákna impulzy z centrálneho nervového systému do svalov a tým ich podnecujú k pohybu. K poškodeniu nervov môže dôjsť pri úraze, páde alebo nevhodnom pohybe, napr. pri zdvíhaní bremien. Dlhodobo tiež pri jednostrannej alebo stereotypnej činnosti, napr. dlhom sedení či písaní na klávesnici alebo mobile. Medzi ďalšie príčiny poškodenia nervov patrí infekcia, cukrovka a ďalšie ochorenia.
Príčiny bolesti
Čo spôsobuje bolesti?
Naše telo prechádza sieťou nervov: takzvaný periférny nervový systém. Nervové vlákna prenášajú vnemy z vonkajšieho prostredia do centrálneho nervového systému. Vďaka nim teda cítime bolesť. Opačným smerom vedú nervové vlákna impulzy z centrálneho nervového systému do svalov a tým ich podnecujú k pohybu. K poškodeniu nervov môže dôjsť pri úraze, páde alebo nevhodnom pohybe, napr. pri zdvíhaní bremien. Dlhodobo tiež pri jednostrannej alebo stereotypnej činnosti, napr. dlhom sedení či písaní na klávesnici alebo mobile. Medzi ďalšie príčiny poškodenia nervov patrí infekcia, cukrovka a ďalšie ochorenia.
Vertebrogénny syndróm
V súčasnosti mnoho ľudí pracuje celé dni pri počítači. Ich poloha nie je správna a navyše v nej zotrvávajú dlhšiu dobu, čo sa časom prejaví bolesťou chrbta. Pri dlhodobých problémoch sa zvyšuje napätie svalov pozdĺž krčnej, hrudnej alebo bedrovej chrbtice, toto dlhodobé zaťaženie zvyšuje možné riziko poškodenia jednotlivých stavebných štruktúr chrbtice. Poškodená medzistavcová platnička môže dráždiť okolité nervy a príznaky sa môžu sťahovať z miesta bolesti do jednotlivých končatín. Nie každá bolesť chrbta je však spôsobená poškodenou platničkou. Často sú bolesti spôsobené prehnanou aktivitou či pasivitou – bolesť môže byť dôsledkom fyzického preťaženia v podobe nadmerného pohybu, na ktorý nie je človek zvyknutý alebo trénovaný alebo naopak zotrváva príliš dlho v jednej polohe (napr. ležanie pri televízii alebo pri mobile). Ohrozenou skupinou sú tiež pracujúci pri pásovej výrobe, dvíhajúce ťažké bremená alebo vykonávajúce inak stereotypné činnosti v jednej polohe. Odborne sa problémy s chrbticou nazývajú vertebrogénny syndróm.
Syndróm karpálneho tunela
Ďalším z ochorení, pri ktorom dochádza k útlaku nervov, je syndróm karpálneho tunela. Ten postihuje ľudí, ktorí vykonávajú činnosti vyžadujúce opakované používanie prstov a nadmerne, dlhodobo a jednostranne preťažujú ruku a zápästie. Príčinou býva stereotypná práca s počítačovou myšou, klávesnicou, tabletom a mobilom alebo vysoké vibrácie pri práci s príklepovou vŕtačkou alebo pneumatickým kladivom.
Periférna neuropatia
Mravčenie, brnenie končatín a poruchy citlivosti bývajú príznakmi tzv. periférnej neuropatie. Bolesť postihuje predovšetkým ruky a nohy, ale môže postihnúť aj iné časti tela. Periférna neuropatia je dôsledkom poškodenia periférnych nervov. Neuropatie môžu byť spôsobené množstvom faktorov, ako sú napríklad infekcie, zranenia, metabolické ochorenia, vrodené vady či expozície toxickým látkam. Jednou z najčastejších príčin je cukrovka.
Druhy bolestí
Aké druhy bolestí chrbta rozlišujeme?
Bolesť chrbtice ako je seknutie v krížoch (ústrel, húser), vyskočená platnička, ischias, syndróm karpálneho tunela alebo pocit mravčenia v končatinách sú problémy, ktoré z času na čas potrápia väčšinu z nás. Bolesť chrbtice počas života postihne zhruba 80 % ľudí, pričom u 10 % z nich sa bolesti vyvinú do chronickej podoby.
Akútna bolesť
Akútna bolesť, ktorá sa objaví náhle, sa spravidla sústredí v jedinom mieste. Na odznenie bolesti stačí niekedy pár dní pokoja, lieky proti bolesti a následná rehabilitácia. Väčšinou trvá niekoľko dní až týždňov.
Chronická bolesť
Chronická bolesť trvá dlhšie ako 3 mesiace. U chronických bolestí je dôležité odhaliť ich príčinu a vylúčiť závažnejšie ochorenia, akými sú napríklad zápal, zlomenina stavca alebo nádor. Bolesti chrbta môžu byť sprevádzané ďalšími príznakmi napríklad brnením rúk či nôh, niekedy môže dochádzať k zhoršeniu citlivosti a hybnosti končatín.
Bolesť krčnej chrbtice
Väčšinou sa bolesti chrbta objavujú na konkrétnej časti chrbtice. Príčinou bolestí krčnej chrbtice býva najčastejšie nesprávne držanie hlavy. Bolesť môže vystreľovať do hlavy, ramien alebo hrudníka. Môže ju spôsobiť nevhodný pohyb sprevádzaný lupnutím alebo preležaním na nevhodnom vankúši.
Bolest bedrovej chrbtice
Bolesť bedrovej chrbtice najčastejšie spôsobuje preťaženie svalov a väzov pri ťažkej manuálnej práci, ale aj prechladnutie, postihnutie kostrče alebo chybné držanie tela. Bolesti bedier môžu súvisieť s poruchou obličiek, často ich pociťujú aj ženy počas menštruácie. Seknutie v krížoch, odborne lumbago sa prejavuje náhlou bolesťou v bedrách, často po zdvihnutí bremena z predklonu, niekedy pri súčasnej rotácii chrbtice. Príčinou je náhle zvýšenie svalového napätia v oblasti bedier. K výskytu bolestí prispieva aj prechladnutie alebo nevhodná poloha v spánku. Ischias je sprevádzaný náhlou prudkou bolesťou v bedrách a krížoch, ktorá vystreľuje po zadnej strane dolnej končatiny. Ide o útlak sedacieho nervu najčastejšie vyskočenou medzistavcovou platničkou.
Aké druhy bolestí chrbta rozlišujeme?
Bolesť chrbtice ako je seknutie v krížoch (ústrel, húser), vyskočená platnička, ischias, syndróm karpálneho tunela alebo pocit mravčenia v končatinách sú problémy, ktoré z času na čas potrápia väčšinu z nás. Bolesť chrbtice počas života postihne zhruba 80 % ľudí, pričom u 10 % z nich sa bolesti vyvinú do chronickej podoby.
Akútna bolesť
Akútna bolesť, ktorá sa objaví náhle, sa spravidla sústredí v jedinom mieste. Na odznenie bolesti stačí niekedy pár dní pokoja, lieky proti bolesti a následná rehabilitácia. Väčšinou trvá niekoľko dní až týždňov.
Chronická bolesť
Chronická bolesť trvá dlhšie ako 3 mesiace. U chronických bolestí je dôležité odhaliť ich príčinu a vylúčiť závažnejšie ochorenia, akými sú napríklad zápal, zlomenina stavca alebo nádor. Bolesti chrbta môžu byť sprevádzané ďalšími príznakmi napríklad brnením rúk či nôh, niekedy môže dochádzať k zhoršeniu citlivosti a hybnosti končatín.
Bolesť krčnej chrbtice
Väčšinou sa bolesti chrbta objavujú na konkrétnej časti chrbtice. Príčinou bolestí krčnej chrbtice býva najčastejšie nesprávne držanie hlavy. Bolesť môže vystreľovať do hlavy, ramien alebo hrudníka. Môže ju spôsobiť nevhodný pohyb sprevádzaný lupnutím alebo preležaním na nevhodnom vankúši.
Bolest bedrovej chrbtice
Bolesť bedrovej chrbtice najčastejšie spôsobuje preťaženie svalov a väzov pri ťažkej manuálnej práci, ale aj prechladnutie, postihnutie kostrče alebo chybné držanie tela. Bolesti bedier môžu súvisieť s poruchou obličiek, často ich pociťujú aj ženy počas menštruácie. Seknutie v krížoch, odborne lumbago sa prejavuje náhlou bolesťou v bedrách, často po zdvihnutí bremena z predklonu, niekedy pri súčasnej rotácii chrbtice. Príčinou je náhle zvýšenie svalového napätia v oblasti bedier. K výskytu bolestí prispieva aj prechladnutie alebo nevhodná poloha v spánku. Ischias je sprevádzaný náhlou prudkou bolesťou v bedrách a krížoch, ktorá vystreľuje po zadnej strane dolnej končatiny. Ide o útlak sedacieho nervu najčastejšie vyskočenou medzistavcovou platničkou.
Druhy bolestí
Bolesť chrbta
Ako predchádzať bolestiam chrbta?
Na prevenciu chronických bolestí chrbta je dobré dodržiavať nasledujúce zásady:
Vyhýbajte sa dlhému zotrvaniu bez pohybu alebo nečinnosti, ako je nehybné sedenie pri stole, pri počítači a pri televízii. Skúste vstať a pohybovať sa každých 20 minút, stačí urobiť pár krokov, vystrieť sa.
Venujte sa pohybovej aktivite. Pravidelné cvičenie zabraňuje bolesti chrbta. Chôdza, plávanie alebo jóga 3-4 krát do týždňa sú najvhodnejšie aktivity, ktoré nezaťažujú chrbticu a udržiavajú dobrú fyzickú kondíciu. Cvičenie jógy pomáha nielen posilňovať svaly, zvyšovať pružnosť a ohybnosť tela, ale znižuje aj stres a zmierňuje bolesť chrbta. Proti bolestiam chrbta sú vhodné rehabilitačné cviky. O zostavenie vhodného cvičebného plánu konkrétne pre vás môžete požiadať špecialistu - fyzioterapeuta.
Pri zdvíhaní ťažkých predmetov dbajte na to, aby ste neboli v predklone s ohnutým chrbtom – pokrčte sa v kolenách, aby zostal chrbát rovný a vyvarujte sa prudkých a rotačných pohybov. Z postele je ideálne vstávať cez polohu na boku.
Dôležité sú vhodný pracovný stôl, stolička s dobrou opierkou a vhodná pracovná poloha.
Pre spánok je najlepší stredne tvrdý matrac a správna poloha pri spánku.
Noste vhodnú obuv (vyhýbajte sa vysokým podpätkom).
Udržujte si vašu ideálnu hmotnosť. Kilá navyše vám budú zbytočne zaťažovať chrbát.
Nefajčite. Fajčenie znižuje prietok krvi do chrbtice, bráni hojeniu a má vplyv na vznik osteoporózy. Dbajte na dostatok spánku. Výraznejšiu a neustupujúcu bolesť chrbta je vždy vhodné riešiť včasnou návštevou lekára.
Bolesť chrbta
Ako predchádzať bolestiam chrbta?
Na prevenciu chronických bolestí chrbta je dobré dodržiavať nasledujúce zásady:
Vyhýbajte sa dlhému zotrvaniu bez pohybu alebo nečinnosti, ako je nehybné sedenie pri stole, pri počítači a pri televízii. Skúste vstať a pohybovať sa každých 20 minút, stačí urobiť pár krokov, vystrieť sa.
Venujte sa pohybovej aktivite. Pravidelné cvičenie zabraňuje bolesti chrbta. Chôdza, plávanie alebo jóga 3-4 krát do týždňa sú najvhodnejšie aktivity, ktoré nezaťažujú chrbticu a udržiavajú dobrú fyzickú kondíciu. Cvičenie jógy pomáha nielen posilňovať svaly, zvyšovať pružnosť a ohybnosť tela, ale znižuje aj stres a zmierňuje bolesť chrbta. Proti bolestiam chrbta sú vhodné rehabilitačné cviky. O zostavenie vhodného cvičebného plánu konkrétne pre vás môžete požiadať špecialistu - fyzioterapeuta.
Pri zdvíhaní ťažkých predmetov dbajte na to, aby ste neboli v predklone s ohnutým chrbtom – pokrčte sa v kolenách, aby zostal chrbát rovný a vyvarujte sa prudkých a rotačných pohybov. Z postele je ideálne vstávať cez polohu na boku.
Dôležité sú vhodný pracovný stôl, stolička s dobrou opierkou a vhodná pracovná poloha.
Pre spánok je najlepší stredne tvrdý matrac a správna poloha pri spánku.
Noste vhodnú obuv (vyhýbajte sa vysokým podpätkom).
Udržujte si vašu ideálnu hmotnosť. Kilá navyše vám budú zbytočne zaťažovať chrbát.
Nefajčite. Fajčenie znižuje prietok krvi do chrbtice, bráni hojeniu a má vplyv na vznik osteoporózy. Dbajte na dostatok spánku. Výraznejšiu a neustupujúcu bolesť chrbta je vždy vhodné riešiť včasnou návštevou lekára.
Bolesť karpálneho tunela
Ako predchádzať ochoreniu karpálneho tunela?
Na prevenciu ochorení karpálneho tunela je dobré dodržiavať nasledujúce zásady:
Uvoľnite zovretie prstov, ak pracujete s klávesnicou, mobilom alebo pokladňou. Pri fyzickej práci robte údery jemne. Vyhnite sa ohýbaniu zápästia do krajných polôh, hore alebo dole. Najvhodnejšia je uvoľnená stredná pozícia. Klávesnicu majte vždy vo výške lakťov alebo o niečo nižšie.
Robte pravidelne krátke a časté prestávky. Jemne naťahujte a ohýbajte ruky a zápästie. Ak je to možné, striedajte činnosti. To je obzvlášť dôležité, ak používate zariadenie, ktoré vibruje alebo ktoré vyžaduje, aby ste vyvinuli veľké množstvo sily – napr. pri práci s príklepovou vŕtačkou alebo pneumatickým kladivom.
Vylepšite držanie tela. Nesprávne držanie tela spôsobuje hrbenie chrbtice a zvesovanie ramien vpred, skracuje svaly na krku a v ramenách a stláča nervy v krku.
Vymeňte nevhodnú počítačovú myš. Používanie počítačovej myši by malo byť pohodlné a nezaťažovať vaše zápästie. Investujte do kvalitnej ergonomickej počítačovej myši, určite sa vám to oplatí.
Vyhnite sa chladu. Práca v chladnom prostredí zvyšuje pravdepodobnosť, že sa objaví bolesť a stuhnutosť rúk. Pri práci v chladnom prostredí používajte rukavice bez prstov, ktoré udržujú ruky a zápästie v teple, alebo si omotajte zápästie šatkou.
Cvičte ruky a vystierajte sa. Požiadajte vášho lekára alebo fyzioterapeuta, aby vám ukázal, aké cviky proti syndrómu karpálneho tunela sú práve pre vás vhodné.
Ako predchádzať ochoreniu karpálneho tunela?
Na prevenciu ochorení karpálneho tunela je dobré dodržiavať nasledujúce zásady:
Uvoľnite zovretie prstov, ak pracujete s klávesnicou, mobilom alebo pokladňou. Pri fyzickej práci robte údery jemne. Vyhnite sa ohýbaniu zápästia do krajných polôh, hore alebo dole. Najvhodnejšia je uvoľnená stredná pozícia. Klávesnicu majte vždy vo výške lakťov alebo o niečo nižšie.
Robte pravidelne krátke a časté prestávky. Jemne naťahujte a ohýbajte ruky a zápästie. Ak je to možné, striedajte činnosti. To je obzvlášť dôležité, ak používate zariadenie, ktoré vibruje alebo ktoré vyžaduje, aby ste vyvinuli veľké množstvo sily – napr. pri práci s príklepovou vŕtačkou alebo pneumatickým kladivom.
Vylepšite držanie tela. Nesprávne držanie tela spôsobuje hrbenie chrbtice a zvesovanie ramien vpred, skracuje svaly na krku a v ramenách a stláča nervy v krku.
Vymeňte nevhodnú počítačovú myš. Používanie počítačovej myši by malo byť pohodlné a nezaťažovať vaše zápästie. Investujte do kvalitnej ergonomickej počítačovej myši, určite sa vám to oplatí.
Vyhnite sa chladu. Práca v chladnom prostredí zvyšuje pravdepodobnosť, že sa objaví bolesť a stuhnutosť rúk. Pri práci v chladnom prostredí používajte rukavice bez prstov, ktoré udržujú ruky a zápästie v teple, alebo si omotajte zápästie šatkou.
Cvičte ruky a vystierajte sa. Požiadajte vášho lekára alebo fyzioterapeuta, aby vám ukázal, aké cviky môžete proti syndrómu karpálneho tunela sú práve pre vás vhodné.
Bolesť karpálneho tunela
Už žiadne AU!
1 kapsula denne
Balenie: 30 kapsúl
